Dornova metóda
Táto jemná terapia chrbtice a kĺbov pochádza z Allgäu v južnom Nemecku. Umožňuje šetrne ošetrovať chrbticu a kĺby a nesprávne umiestnené stavce vracať späť do správnej polohy bez poškodenia šliach, väzov alebo svalov.
Pri ošetrení sa postupuje vždy „zdola nahor“, t.j. od členkových kĺbov až po prvý krčný stavec, atlas. Kĺby, pri ktorých došlo z rôznych dôvodov k vysunutiu kostí alebo zväčšeniu kĺbového puzdra, sú napravené a zasunuté do správnej polohy. Pri vyšetrení chrbtice palcami sa hľadajú aj najmenšie odchýlky od normálnej pozície, ktoré môžu spôsobovať veľké ťažkosti. Ak je to potrebné, stavce sa terapiou navrátia do správnej polohy.
Ako dochádza k zväčšeniu kĺbového puzdra?
Najčastejšími príčinami nie sú úrazy alebo zápalové ochorenia, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Kĺby si najčastejšie poškodzujeme sami. Nesprávnymi návykmi alebo jednostrannou záťažou (v zamestnaní, pri koníčkoch i športe).
Bedrové kĺby môžu byť poškodené už pri pôrode alebo krátko po ňom. Napr., keď novorodenca zdvíhajú za nohy (prípadne dokonca len za jednu nohu), aby po plesknutí po zadočku zaplakal. V neskoršom veku si poškodzujeme bedrové kĺby najmä sedením s prekríženými nohami alebo v pohodlných hlbokých kreslách, či sedadlách áut. Pri týchto polohách, hlavne pri ich častom a/alebo dlhodobom využívaní, sa väzy, ktoré držia pohromade bedrový kĺb, natiahnu. Tým sa bedrový kĺb stáva labilným a kĺbové puzdro sa zväčšuje. Toto sa stáva aj pri tzv. lotosovom sede využívanom ako meditačná poloha pri jógových cvičeniach. Jógu ako takú je možné vrelo odporúčať, avšak stavba tela a hlavne stav svalstva väčšiny ľudí z Európy nie je prispôsobený na zotrvávanie v lotosovom sede. Riziko, že sa stehenná kosť v tejto pozícii pootočí, je príliš veľké.
Kolená trpia najmä pri dlhodobej polohe na kolenách, napr. pri práci obkladačov, parketárov, ale aj pri ich nadmernom zaťažovaní bez dostatočnej regenerácie pri športe (napr. tenis, squash i nesprávne posilňovanie).
Členkový kĺb býva často postihnutý u detí, ktoré majú tendenciu „ovíjať“ si chodidlá o nohy stoličky. Pri tomto pohybe (častom a/alebo dlhodobom) dochádza k rozširovaniu a uvoľňovaniu svalov a väzov, ktoré držia kosti členkového kĺbu pohromade. To môže mať za následok časté podvrtnutia a vytknutia kostí v členku alebo šikmé postavenie pätnej kosti.
Vysunuté môžu byť aj prstné kĺby na nohách.
Zväčšenie kĺbového puzdra je najčastejšou príčinou rôznej dĺžky dolných končatín. Tú je možné sledovať u viac ako 80% ľudí s bolesťami chrbta. Skúsenosti dornovských terapeutov hovoria dokonca o oveľa vyššom percente. Rozdiel v dĺžke dolných končatín dosahuje v priemere 1-4cm. Poviete si, že to vo Vašom prípade nie je možné? Že to by ste predsa museli zistiť, že máte jednu nohu kratšiu, že by ste museli dokonca krívať?! Nie je to nevyhnutné, pretože takéto rozdiely vyrovnáva telo podvedome. Znakom toho napr. je, keď človek nevydrží dlho stáť bez toho, aby prešľapoval z nohy na nohu. Mnohí pacienti však na to prídu najmä pri kúpe oblečenia, keď si musia dať skrátiť len jednu nohavicu alebo lem sukne na jednej strane. Niektorí si na to už možno zvykli a myslia si, že sa s tým aj tak nedá nič robiť.
Rôznu dĺžku dolných končatín môžu spôsobovať aj členkový alebo kolenný kĺb. Toto sú však menej časté prípady.
Veľmi zriedkavo sa stáva, že jedna noha je skutočne kratšia ako druhá, napr. z dôvodu zlomeniny v detstve. V prípadoch, kedy je rôzna dĺžka dolných končatín daná anatomicky, je dobré umelo predĺžiť kratšiu nohu pomocou vložky alebo zvýšeného podpätku.
Rôzna dĺžka končatín je pre človeka veľmi riziková, pretože telo sa jej podvedome prispôsobuje zošikmeným držaním panvy a neskôr aj nesprávnou polohou stavcov. Preto sa pri Dornovej metóde v prvom rade vyrovnáva rôzna dĺžka dolných končatín naprávaním členkových, kolenných a bedrových kĺbov.
O chrbtici vie veľa ľudí príliš málo, preto majú nepríjemný pocit pri myšlienke, že by sa mali nechať ošetriť. Často si myslia, že táto oporná os tela je obzvlášť citlivá. Takou je však iba miecha, ktorá vychádza z mozgu a prebieha vnútrajškom chrbtice. Práve z dôvodu vysokej citlivosti je miecha chránená lebečnými kosťami a stavcami.
Chrbtica je tvorená 33-34 stavcami, je esovite prehnutá a medzi stavcami vyplnená pružnými platničkami. Tie umožňujú pohyb chrbtice a tlmia nárazy. Pohyblivosť chrbtice nie je nevyhnutná iba kvôli pohybom tela (napr. chôdza, ohýbanie a pod.), ale aj kvôli vnútorným orgánom, ktorých objem sa pri dýchaní, spracovávaní potravy alebo v tehotenstve mení. Z toho vyplýva aj spojitosť jednotlivých stavcov chrbtice s orgánmi, žľazami a tkanivami v ľudskom tele.
Miecha sa skladá z jednotlivých nervových dráh, ktoré sú v neustálom kontakte s mozgom. Súčasťou tohto systému sú spinálne (miešne) nervy, ktoré vychádzajú vždy po stranách z medzistavcových otvorov a rozvetvujú sa do tela až na perifériu. To znamená, že siahajú do všetkých orgánov tela a zásobujú ich informáciami z mozgu a naopak.
Ak sú stavce posunuté, môže to znamenať, že medzistavcové otvory sú na oboch stranách zúžené. Aj nepatrný posun stavca môže nervy dráždiť, alebo na ne dokonca aj silne tlačiť. Podráždenie vedie väčšinou k chronickým ťažkostiam (človek má napr. vždy „niečo so žalúdkom“), zatiaľ čo silné stlačenie vyvoláva napr. povestné ischiatické bolesti.
Znie to úžasne?
Áno, skutočne to úžasné je! Ak si však hovoríte, že v tom musí byť nejaký háčik, naozaj tu jeden je. My Vám radi ukážeme cestu, ale ísť po nej musíte sami. To znamená, že ku každému ošetreniu Vám ukážeme aspoň jeden cvik. Uzdravenie je možné len súhrou terapie a s ňou spojeného vlastného úsilia!